Krehké sny

Sedím na balkóne, počúvam bambusovú zvonkohru, ako sa hrá s vetrom. Opodiaľ šumia listy stromov a ku mne sa skláňa otvárajúci sa červený puk čínskej ruže. Von je už týždeň 30 stupňov. Vôbec nepršalo a zem je suchá. Každému priemernému človeku, či je to muž, žena alebo dieťa, sa chce spať. Aj mne sa zatvárajú oči. Počúvam túto pomalú uspávajúcu melódiu […]

Sedím tu a predo mnou na vankúši leží zošit. Je otvorený. Stránky sú nepopísané. Čaká, čo doň napíšem. Ja sedím tu na našom gauči, ktorý je už ošúchaný a fľakatý od dennodenného odolávania útokom mojich detí. Áno, sedím na gauči a rozmýšľam, ako mám začať písať. Bolí ma hlava. Ide mi prasknúť od množstva myšlienok, ktoré ma zamestnávajú od […]

Včera som videla zlomeného človeka. Videla som zlomeného muža, ktorý má pocit, že už nemá prečo žiť. Že nemá pre koho žiť. Prišiel až sem – a teraz, keď mal byť so svojou ženou a mali si spoločne vychutnávať jeseň života – je sám. Je osamelý. Je opustený. Je zlomený. Teraz, po všetkých tých rokoch má pocit, že všetko, čo robil, stratilo zmysel. […]