Krehké sny

„Spoznáte skrytú ríšu,

miesto, kde každá duša dlie.

A trasa tejto cesty

je zahalená v smrtnej hmle.

Cez bezčasový priechod vedie

tam svetlo, ktoré tancuje,

z vedomých zmyslov vytratené,

zreteľné počas tranzu je.“

M.N.

Táto knižočka si ma sama našla, keď som bola naposledy v knižnici. Doslova svietila medzi ostatnými v polici. Keď som si prečítala na zadnej strane knihy, o čom kniha má byť, trochu som sa obávala, že to bude podobné knihe Život po živote. Ale rozhodla som sa požičať si ju – a neľutujem. Keby som mala viac času na každodenné čítanie, tak túto krásnu knihu prečítam na jeden dúšok. Našťastie, som si ju musela čítať pomaly, a tak som mala dosť času spracovať rôzne témy, ktorým sa autor venuje.

Autor je skúsený poradenský psychológ, amatérsky astronóm, hypnoterapeut, ktorý vyvinul vlastnú regresnú techniku na vyvolanie spomienok z obdobia medzi minulými životmi.

Kniha obsahuje 15 kapitol, v ktorých prejdete od smrti k novému životu. Opisuje návrat domov do duchovné sveta, opisuje ako tento duchovný svet asi vyzerá, ako ho duša vníma, ako sa v ňom cíti. Píše o tom, že duša na svojej púti nie je sama a aké sú jej ciele. Dozviete sa, aký je rozdiel medzi začínajúcou, stredne pokročilou, pokročilou dušou ale aj to, aké postavenie majú sprievodcovia, ako sa duše dorozumievajú a kedy príde čas vrátiť sa naspäť na Zem. Tieto pútavé kapitoly sú písané prostredníctvom dialógov, v ktorých sa autor pýta svojich klientov na rôzne aspekty podľa danej témy. Tieto dopĺňa o vlastné poznatky zachytené dlhoročným prieskumom.

Každý deň som sa nevýslovne tešila, kedy si sadnem k tejto knižočke a budem ju čítať ďalej. Osobne mám skúsenosť s regresnou terapiou a „zažila“ som vlastnú smrť. Preto ma prekvapilo ako sa moje pocity z regresnej terapie zhodovali s pocitmi, ktoré sú opísané v tomto zaujímavom putovaní duše od odchodu z ľudského tela. A musím podotknúť, že tieto pocity sú pozitívne. Pri niektorých opisoch som mala dokonca pocit, akoby som bola „doma“.

Najviac ma zaujali kapitoly, ktoré píšu o význame jednotlivých ľudí v našich životoch a ako ich spoznáme. A samozrejme, ako si volíme svoj nový život a prichádzame sem.

Túto krásnu knihu vrele odporúčam každému, kto hľadá zmysel svojho života alebo sa nachádza na významnej križovatke svojho života. Veľmi sa teším, ako si prečítam ďalšie knihy od tohto autora.

Vybrala som pre Vás zopár úryvkov a na záver si dovoľujem vložiť aj záver od autora, pretože vystihuje podstatu tejto knihy a je famózny.

„… mali by sme si definovať pojem spriaznenej duše. Pre mnohých z nás je to náš životný partner. No ako sme videli, dôležitú úlohu v našom živote môžu zohrávať aj iní členovia rodiny alebo priatelia. Spoločne strávený čas na Zemi môže byť dlhý alebo krátky. Rozhodujúce je, ako zasiahli do nášho života.“

„Spriaznené duše sú vopred určení spoločníci, ktorí majú vám i sebe pomáhať pri dosahovaní spoločných cieľov vzájomnou podporou v rôznych situáciách. Ak sú to priatelia alebo milenci, svoje duchovné prepojenie im môže oznámiť ich nadvedomie. Je to úžasný a tajuplný zážitok, ako zo stránky telesnej, tak aj duševnej.
Spájanie s bytosťami, ktoré poznáme z duchovného sveta, môže byť harmonické alebo frustrujúce. Pozemské vzťahy k iným ľuďom nás majú naučiť prijímať druhých takých, akí sú, a neočakávať, že naše šťastie závisí výhradne od niekoho iného.“

„Hovorí sa, že oči sú okná do duše. Nijaký iný telesný atribút nemá väčší význam pri stretnutí spriaznených duší.“

Posledné 2 úryvky sú zo Záveru:

„V istom chráme v horách severného Thajska mi budhistický učiteľ raz pripomenul jednoduchú pravdu. Povedal mi: „Život sa nám ponúka ako prostriedok sebavyjadrenia a dáva nám len to, čo hľadáme, keď počúvame svoje srdce.“ Najvyššou formou tohto vyjadrenia sú skutky priateľstva. Naša duša môže putovať ďaleko od svojho domova, no nie sme iba turisti. Sme spoluzodpovední za evolúciu vyššieho vedomia v sebe i ostatných. 
Sme božské, ale nedokonalé bytosti, ktoré existujú vo dvoch svetoch, hmotnom a duchovnom. Naším osudom je putovať časom a priestorom medzi týmito vesmírmi, pričom sa učíme premôcť seba samých a dosiahnuť poznanie. Musíme tomuto procesu dôverovať trpezlivo a rozhodne. Vo väčšine svojich fyzických hostiteľov svoju podstatu dokonale nepoznáme, ale naše ja sa nikdy nestráca, pretože ostáva spojené s oboma svetmi.“

„Vďaka poznaniu, že máme svoj večný domov, ktorý nás neprestajne očakáva, stávame sa vnímavejšími na duchovnú silu ukrytú v nás. Vedomie, že niekam patríme, nás upokojuje a ponúka nám nielen útočisko pred konfliktmi, ale spája nás s univerzálnou mysľou. Jedného dňa svoje dlhé putovanie skončíme – my všetci – a dosiahneme konečný stav osvietenia, v ktorom je možné všetko.“

Záver

(úryvok)

Informácie o existencii duší po fyzickej smrti, ktoré som zahrnul do tejto knihy, sú pre mňa najzmysluplnejšou odpoveďou na otázku, prečo sme tu. Napriek mnohým rokom hľadania zmyslu života som nebol pripravený na chvíľu, v ktorej mi pacient v hypnóze otvoril dvere do večného sveta.

Môj najstarší priateľ je dnes katolíckym kňazom. Ako chlapci sme sa prechádzali po kopcoch a plážach pri Los Angeles a rozoberali filozofické otázky. Naše stanoviská boli od seba veľmi vzdialené. Raz mi povedal: „Myslím, že musíš mať odvahu, keď tvrdíš, že si ateista a veríš, že po tomto živote neexistuje nič.“ Vtedy, ani počas mnohých nasledujúcich rokov som ho nechápal. Mal som iba päť rokov, keď ma rodičia na dlhé obdobia posielali do internátnych škôl vojenského typu. Cítil som sa taký opustený a osamotený, že som neveril v nijakú vyššiu silu nado mnou. Teraz si uvedomujem, že sila ku mne prichádzala tak nenápadne, že som si to ani nevšimol. Ešte vždy máme s priateľom rozdielne prístupy k duchovnosti, ale obaja sme dnes presvedčení, že poriadok a zmysel vo vesmíre pramenia z vyššieho vedomia.

Keď sa obzriem naspäť, nepokladám za náhodu, že ľudia nakoniec začali chodiť ku mne so žiadosťou o hypnózu – sprostredkovateľa pravdy, ktorému som mohol veriť -, aby mi rozprávali o sprievodcoch, nebeských bránach, duchovných skupinách a samom procese tvorenia vo svete duší. Ešte aj dnes sa niekedy cítim ako votrelec v mysliach tých, ktorí opisujú duchovný svet a svoje miesto v ňom, no ich poznanie určilo moje ďalšie smerovanie. Sám neviem, prečo som sa práve ja stal poslom duchovného poznania zhrnutého v tejto knihe, keďže určite by sa na to lepšie hodil človek, ktorý by nemusel prekonávať toľko počiatočného skepticizmu a pochybností. Skutočnými poslami nádeje do budúcnosti sú však ľudia, ktorých príbehy ste práve spoznali, a nie ten, kto vám ich len sprostredkoval.

Za všetko, čo som sa dozvedel o tom, kto sme a skade sme sem prišli, vďačím tým, ktorí prišli ku mne so žiadosťou o pomoc. Naučili ma, že hlavným aspektom nášho poslania na Zemi je vedome prežiť stav oddelenia od nášho skutočného domova. Kým je duša v ľudskom tele, je v podstate osamotená. Jej relatívna izolácia v dočasnom fyzickom živote je na vedomej úrovni sťažená predstavou, že okrem tohto jej života nič iné neexistuje. Tieto pochybnosti nás zvádzajú, aby sme sa upriamili výlučne na svet, ktorý vidíme. Pocit vlastnej bezvýznamnosti posilňujú aj vedecké poznatky o tom, že Zem je len zrnko piesku na okraji galaxie v nesmiernom vesmíre.

Prečo sa žiadna iná živá bytosť na Zemi nezaujíma o život po smrti? Je to preto, lebo naše domýšľavé ego sa nevie zmieriť s predstavou dočasného života, alebo je spojené s vyššou silou? Mnohí argumentujú, že život po smrti je len zbožným želaním. Ja som si to myslel tiež. Teraz však vidím logiku v koncepcii, podľa ktorej nie sme stvorení náhodou a našou úlohou nie je iba telesné prežitie. Táto koncepcia tvrdí, že sme začlenení do univerzálneho systému, ktorý riadi fyzickú premenu našej skutočnej podstaty s istým cieľom. Verím, že sú to hlasy našich duší, ktoré nám hovoria, že máme osobnosť, ktorej poslaním nie je zomrieť.