Krehké sny

to isté mesto, ďalší deň, rok 2011

Dnes som bola na prechádzke so svojim kokršpanielom. (Inak je to veľmi výnimočný pes – taký môj najdúšik ale o tom, niekedy inokedy…) Cestou sa mi stala príhoda, ktorá ma prinútila zastaviť sa na chvíľu a zamyslieť sa. Uvedomila som si, že skutočne a prečo môžem pôsobiť na ľudí arogantne alebo namyslene. Bez toho, aby som si to uvedomovala alebo bola taká úmyselne.

Bola to pre mňa rana, pretože zo všetkého najviac sa v živote snažím vychádzať so všetkým ľuďmi. Nie nemusím byť s nimi kamarátka, ale chcem, aby ma brali za seberovnú. Podľa slov, ktoré si pamätám z rozprávky:“Nad nikým sa nepovyšuj, pred nikým sa neponižuj.“  Na tom mi najviac záleží a nerozumela som, prečo sa mi stáva, že ľudia sa cítia v mojej spoločnosti, akoby mi neboli roveň. No môj občasný stoický kľud a zvláštný úsmev na tvári možno pôsobia ako úškľabok. Možno moja vnútorná sila prekonávať všetky prekážky, pripravená vždy zabojovať za správnu vec, spôsobujú, že pôsobím arogantne.

A z môjho pohľadu potrebujem byť často silná, pretože som na všetko sama. Ak mám byť silná, nemôžem ukazovať svoje obavy a slabosti, hoci ich tiež mám v sebe ako všetci. Najmä v obdobiach, keď bojujem s vnútornými krízami alebo ma niekto zranil. A ja som momentálne zranená. Moja dušička je ubolená, plače a srdce mi krváca. Aby som tomu nepodľahla, musím byť silná, navonok nedotknuteľná – obrniť sa. Som ako ľadová kráľovná.

Napriek tomu som vo vnútri krehká. Neviem, kedy sa roztrieštim na tisíc drobnučkých kúskov… Už sa to stalo viackrát. No naučila som sa „pozbierať“ a ísť ďalej. Nevzdávať sa a nerobiť hluk, keď sa znou rozpadnem na ešte viac drobných kúskov skla. No nikdy to nevzdám. Pozbieram sa zas a znova a budem ďalej kráčať životom. To je moja podstata.

A nakoniec sa stanem anjelom, rozprestriem krídla a budem plávať oblohou ponad mestá, ponad vrcholce hôr, ponad rieky, ponad šíre moria i šíre polia, ktorými som behala. Keď prejde moja bolesť budem robiť saltá na oblakoch a šmýkať sa na dúhe – smiať sa  v slnečných lúčoch. A rozdám sa pre všetkých, splyniem so vzduchom, ktorý dýchame. Budem všade a nebudem. Usuším Tvoje slzy ako jemný vietor, pošlem Ti dúhu, aby si sa usmial, a budem sa na Teba pozerať, budem Ťa strážiť. Dotknem sa Tvojho srdca. Dotknem sa slnka. Lebo to je moja éterická podstata.