Krehké sny

Sedím tu na gauči. Na našom starom ošúchanom, vyblednutom a fľakatom gauči. Na gauči, ktorý sme presťahovali do našej, na šťastie, veľkej kuchyne, keď sme presťahovali našu spálňu do obývačky. Môj manžel dal inzerát, že predáme náš gauč a k nemu patriace dve pohodlné kreslá, ale už obaja nadobúdame pocit, že sa ich zbaviť ani nechceme. A vlastne nám prídu vhod.

Takže sedím na našom gauči, ale nie v obývačke, ale v našej kuchyni. A spomínam, že na tomto gauči vzniklo pár najlepších vecí, ktoré sa nám stali. Na tomto gauči sme spali prvú noc v našom prvom spoločnom byte a aj tie ďalšie, kým nám prišiel nábytok do spálne. Na tomto gauči som sedela a pila kávu, keď sa ohlásila k príchodu naša prvá dcéra. Na gauči sme spolu sedávali a pili kávu, jedli k nej koláčiky. Na gauči sme sa smiali a hrali. Tohto gauča sa pridržiavala, keď sa učila chodiť. Na tomto gauči sme sedeli, keď sme oslavovali jej prvé narodeniny… Na tomto gauči sme stvorili našu druhú dcéru. Na tomto gauči vznikli samé dobré veci. Možno na ňom vznikne literárne dielo, ktoré zmení môj život 🙂

Toto je náš gauč a ja teraz na ňom sedím. Z nášho gauča sledujem, ako sa varí a pečie obed. Dúfam, že bude rovnako dobrý ako veci, ktoré vznikli na gauči. Tie najlepšie veci sa určite stávajú na gauči. Kto by sa hádal po sediačky. Na gauči sa šteklíme, naťahujeme, a potom milujeme. Hráme sa na ňom a deti po ňom skáču ako na trampolíne. Keď ho raz predáme, budeme ešte dlho spomínať, ako nám bolo dobre na našom gauči. Na našom starom, ošúchanom, vyblednutom a fľakatom gauči. Poznačili sme ho my a má to vpísané vo svojej poťahovej látke.

Na gauči sedím, píšem, uvažujem, relaxujem, spomínam, spím i rozmýšľam… ako to raz bude, keď už nebudem na našom gauči.