Dnes to bude len o temnote. Temnote v každom z nás. Vonku je tma, pretože je noc. Je to tá noc v týždni, keď sa každý snaží nebyť sám. V telke či rádiu hrá príšerná hudba. Pripomína hudbu, ktorá sa v rovnakom čase hrá v kluboch. Kde ľudia viac či menej pod vplyvom rôznych látok strácajú spojenie so svojím vedomím. Neviem, ako dlho to ešte vydržím počúvať…
Dnes je sobotňajšia noc. Táto nie je ako v slávnom filme s týmto názvom. Dnes ma pohltila temnota. Na stole svieti sviečka, vedľa počítača mám položený pohár s vínom. Je červené. Červené víno. Červené ako krv, temné ako noc. Uvoľnilo vo mne temné myšlienky a púšťam si žilou. Prvý dúšok bol trpký, prvý pohár ma uvoľnil, druhý bol zlomový, a teraz keď pijem tretí, túžim dostať zo seba všetko – všetkú bolesť, všetok hnev.
Je noc, okolo mňa je tma. Vypnem telku a sadnem si k blikajúcej obrazovke monitoru. Položím prsty na klávesy a tie samé píšu slová, ktoré vo mne zrejú. V tejto chvíli si k vínu položím fľašu minerálky, aby ma zajtra nebolela hlava. Tajne dúfam, že víno pomáha liečiť aj kašeľ. Niežeby som kašľala na všetko ale už týždeň ma trápi kašeľ a pokúša sa o moje hlasivky i priedušky. Pípne mi sms, ale ja som už so svojou polnočnou depresiou off-line.
Mala by som si písať denník, aby som to vštetko uvoľnila v súkromí ale akosi nie je priestor a čas. Zachráni ma len víkend, keď si sadnem k počítaču.
Bolesť a chlad. Chlad a bolesť. Srdce mi krváca a premkol ma chlad. Sála z vnútra a mení ma skalu. Nechcem nič cítiť. Do žíl sa mi vlieva mráz. Keď moje dve slniečka spia, do môjho srdca nemá radosť prístup. Neviem sa zohriať. Kolená si pritiahnem k brade a kolíšem sa ako malé dieťa. Človek sa uzatvára do seba, sám sa odpojí od sveta a ostatných, a potom má pocit, že mu nikto nerozumie a že je na svete sám. Vonku sa vyzúrila pani Zima, trocha snehu je pripomienkou, že jej vláda ešte neskončila. Na konároch stromov sem-tam visia cencúle. Vonku je chladno. Vo mne je chlad. Pýtam sa, prečo sme my ľudia takí? Uzatvárame sa do seba, oddeľujeme sa jeden od druhého, navzájom sa obviňujeme zo svojich pocitov, sme sebeckí a necháme sa rozpadnúť to, čo sme budovali dlhé roky…
Dnes som zlá, dnes nechám prejaviť sa svojich démonov. Dnes vidím svet len pesimisticky, dnes by som len ubližovala… Som citový upír a zničím každého, kto sa mi pokúsi pomôcť. Chcem byť sama, chcem byť nezávislá a chcem utiecť od všetkého. Nedýcham. Neprítomne hľadím do plameňa sviečky a prajem si aby ma pohltili plamene. Som neverne verná len sebe, svojim pocitom. Možno preto som stratila hlas, aby som nevykričala všetko zo seba, pretože slová ublížia viac ako meč. Tnú do živého a nedajú sa vziať späť. Som vinná, keď zaryjem nechty do Tvojej kože a ostanú Ti po mne stopy na tele. Obsadila som Tvoju myseľ a si na mne závislý. Som démon, ktorý si ukradol Tvoje srdce a nebudeš vedieť bezo mňa žiť. A možno napriek tomu Ťa opustím hoci Ťa milujem. Nepoznám Tvoje meno, nepoznám Tvoju tvár, ale dnes sa utápam vo svojej bolesti, ktorú si mi nechal v mojom srdci.
Som Lilith zrodená zo Zeme, temná pani všetkých pozemských krás, ktorá Ti vezme Tvoje srdce a nechá Ti namiesto neho čiernu dieru. Dnes som zlá z lásky k Tebe. Dnes som padlý anjel s obhorenými krídlami, ktorý potrebuje zachrániť. Dnes.
Celá debata | RSS tejto debaty