Dnes by to šlo. Dnes by to šlo…
?
Raz si povedala, že jedného krásneho dňa sa zbalíš a odídeš… (možno si pamätáte na ten vtip:-)
Dnes by to šlo. Do okna svieti jarné slniečko, sľubuje nové začiatky, dobré konce a šťastie na dosah. Nedeľný pokoj sveta hladí na duši, hojí rany. Šepká, že všetko bude fajn. Roztopený sneh odplaví bolesť a hnev, a potom prídu lepšie časy.
Pýtaš ma, aby som zostala. Pýtaš ma, aby som sa vrátila. Pýtaš ma, aby som Ťa zachránila a nevieš, že žiadaš odo mňa nemožné.
Odkedy som sa za Teba vydala, učila som sa žiť bez Teba, bez Tvojej pomoci. Bolo to ťažké, ale naučila som sa to. Keď nemá kto urobiť za vás niektoré veci, naučíte sa urobiť všetko sami bez reptania a hneď…
- Najskôr sa učíme zbaviť závislosti citovej. To znamená, učíme sa aj keď by sme sa chceli ozvať partnerovi, nemať ho nablízku, kedykoľvek potrebujeme. Učíme sa žiť bez jeho pomoci.
- Potom sa učíme zbaviť závislosti materiálnej. Vedieť sa o seba postarať a nelipnúť na tom, že partner sa musí finančne postarať o nás.
- Keď sa toto naučíme, dokážeme byť sami sebou a dokonca nám vzťah na diaľku vyhovuje. Už nemusíme mať partnera vedľa seba, stačí nám, že ho máme v srdci. A to je náš cieľ – mať partnera v srdci a nie v hlave.
(Zdenka Blechová: Osudový partner)
Môj drahý, to všetko som sa naučila, keď si nemohol byť pri mne, keď si nemohol byť s našou rodinou. Bola som na seba hrdá. Bola som hrdá na to, že som Ti oporou, aby si sa o nás nemusel strachovať a mal istotu, že doma je všetko v poriadku. Bola som hrdá na to, že Ťa dokážem ľúbiť a byť Ti verná, hoci nemôžeme byť spolu. Snažila som sa udržiavať náš domov, aby si sa mal kam vrátiť.
A keď si sa vrátil, tak boli chvíle krásne a svietilo slniečko. A prišli chvíle, ktoré boli smutné a zarmucujúce, no stále som verila, že to všetko prekonáme, keď sa budeme snažiť. Ale ako šiel čas, prestali sme pracovať na našom vzťahu. Každý z nás sa stiahol do seba a chcel tráviť čas po svojom, sám so sebou, útechu hľadal mimo. Náš vzťah ochorel.
Keď mi v kartách vyšlo, že mám opustiť nezdravý vzťah, tak som sa pokúšala náš vzťah pretransformovať, zmeniť nezdravé vzorce na nové. Chvíľu to šlo, a potom… no veď vieš, keď sa snaží len jeden, tak to nejde. Za pár mesiacov bolo všetko tak ako predtým. Vkradla sa medzi nás nedôvera, hnev a zlosť. Stratila sa vzájomná láska a úcta. Prestali sme komunikovať. Prišla kríza, pretože si ma nechal samú. Snažila som sa nedržať Ťa na reťazi, ale Ty si mal vedieť, kedy a kde máš byť.
Kvôli hnevu si sa ku mne správal tak, aby som nezmenila svoje rozhodnutie. Pre hnev si nevidel svoj podiel viny a pošliapal si všetky zvyšky nášho vzťahu. Odsúdil si ma, som vinná. A teraz chceš, aby som si to rozmyslela, aby som nerobila hlúposť.
Rozhodnutie, ktoré som urobila, bolo najťažšie rozhodnutie v mojom živote. A keby nebyť s Tebou znamenalo nebyť s našimi deťmi, tak by som Ťa nikdy neopustila. A možno práve preto chceš, aby som si to rozmyslela, pretože nebyť so mnou znamená nebyť s našimi deťmi.
Ale ja som sa zmenila. Som iná. Kým som žila s Tebou, do môjho srdca sa vkradla tma. Nenosím Ťa už vo svojom srdci. Keď tu nie si, nechýbaš mi, nemyslím na Teba s láskou. Spomínam len na spoločné chvíle, ktoré boli krásne a je mi ľúto, že naša rodina už nebude taká ako predtým. Naša rodina fungovala, no naše partnerstvo nie. V našom vzťahu som stratila seba samú a nechala som si ubližovať až dovtedy, kým mi to začalo byť jedno. A potom som si povedala dosť. Možno to vidím celé zle a určite to vidím inak ako Ty. Ale teraz je moje srdce plné lásky, všeobecnej lásky k sebe, k mojim deťom a k všetkým ľuďom. Teraz je moja duša zaliata svetlom. Rastiem, pretože si vkladám do srdca radosť, keď sa dá. Rastiem, pretože si dôverujem a chcem všetko zvládnuť. A dnes by to šlo.
Dnes by to šlo, urobiť prvý krok do nového života.
Dnes by to šlo, vykročiť na dlhú neznámu cestu.
Dnes by to šlo, pretože je deň ako stvorený na naplnenie srdca láskou a duše svetlom. Je deň stvorený na nové začiatky. V mojom srdci temnota a bolesť nemajú miesto. Bude tam bývať láska, ktorú doň vložím ja a nikto mi ju nevezme.
Môj drahý, odpusť mi, že nechcem byť viac s Tebou. Odpusť mi, že sa nechcem vrátiť k Tebe, hoci Ty si môj manžel a otec našich detí. Vytrhla som si Ťa zo srdca, oddelila som sa od Teba. Rozchody bolia. Ja viem, pretože aj mňa to veľmi bolí. No v tejto chvíli, vrátiť sa k Tebe, pre mňa znamená rozhodnutie žiť v zlatej klietke, zostať uväznená v temnote. Pretože aj keď by boli pekné chvíle, viem, čo všetko si mi vyčítal a budeš vyčítať. Radšej budem pre Teba zlá ale ostanem verná sebe a svojmu srdcu.
Minulosť hovorí: „Necítim sa dobre, cítim sa obmedzovaná, mám na viac.“
Prítomnosť hovorí: „Cítim veľa energie, teplo.“
Človek vraví: „Cítim sa dobre, ale bojím sa ísť ďalej. Predo mnou je priepasť.“
Budúcnosť hovorí: „Cítim toľko lásky a toľko by som jej chcela dať, ale musím počkať, kým ku mne ten človek dôjde.“
(Z. Blechová)
Celá debata | RSS tejto debaty