Krehké sny

Anjel

– v kresťanstve, judaizme a islame nebeská bytosť, ktorá sa môže materializovať; prostredník medzi Bohom na jednej strane a ľuďmi a svetom na druhej strane

– v démonológii prvotných a polyteistických náboženstiev jeden z dobrých či zlých duchov

– v iránskom zoroastrizme zosobnenie dobrých síl, ktoré bojujú na strane boha dobra Ahura Mazdu proti bohu zla Ahrimanovi

Anjeli – bytosti medzi nebom a zemou. Skutoční alebo vymyslení? Prečo ich potrebujeme? V poslednej dobe neexistuje obchod, kde by nemali aspoň jedného. Možno len jedného na ozdobu, ale je tam. Výklady obchodov s bytovými doplnkami sú plné rôznych postavičiek anjelov rôznych veľkostí, z rôznych materiálov, rôzneho veku, rôzneho pohlavia za rôzne ceny, pre rôzne príležitosti. V kníhkupectvách sa rozmohli rôzne knihy od rôznych autorov o anjeloch. Niektoré píšu o stretnutiach s anjelmi, iné píšu o tom, ako požiadať anjelov o pomoc, ako si ich privolať do životov. Nájdu sa aj také, ktoré fantazírujú o vzťahoch medzi smrteľníkmi a anjelmi, podobne ako v ságach o upíroch. Vybrať si z nich tú, ktorá vás skutočne obohatí, nie je ľahké. Všetci sa rozprávajú o anjeloch, veriac, že našli recept na šťastie, vyriešenie všetkých problémov. Je to gýčovosť alebo  hlavný prúd? Je to snáď móda alebo je to touto dobou? Či je za tým niečo viac? Vracia sa ľudstvo k svojim koreňom, s ktorými počas vývinu civilizácie prerušilo spojenie alebo je to len “in”? Prečo ich potrebujeme?

Nech sú dôvody akékoľvek, pretože určite môžu byť rôzne, tak ako je aj miera, do akej veríme v anjelov, rôzna, jedno je isté. Chýba nám láska, dôvera a pomoc. Doba, ktorú žijeme a podmienky, aké sme si vytvorili , sú pre väčšinu z nás nepriaznivé a život na Zemi nie je ľahký. Príčina je v našich srciach. Svet je taký, aký si ho sami tvoríme svojím správaním a svojimi rozhodnutiami.

A čo sa mi stalo, že som chcela napísať o anjeloch a o tom, prečo ich potrebujeme? V noci o pol jedenástej som sa prechádzala po ulici, venčila som svojho psa. Počúvala som srdcervúcu pieseň o nepochopení, nedorozumení, láske a nádeji… Bola tma. Bol piatok, a preto ulica nebola úplne prázdna. Sem-tam som stretla nejakého človeka. Vzduch bol čerstvý, vlhký a teplý po prvom jarnom daždi. Kráčala som už pomaly domov, a v tom, keď som ju zbadala, zostala som stáť ako prikovaná. Bola som v miernom šoku. Po ulici kráčala krásna mladá žena. Nie, nemala krídla a nebol to anjel. Ona bola smutná, možno aj plakala. Ale ona kráčala takmer nahá, len v spodnom prádle a bola bosá. Tvárila sa, akoby ulica neexistovala, akoby autá zaparkované pred vchodmi tam ani neboli, Už neviem, či bola nešťastná alebo sa hanbila. Ja som bola v šoku a pohla som sa asi až po minúte, keď som si uvedomila, že asi som trápna a možno mám aj padnutú sánku… V mysli mi nadzvukovou rýchlosťou napadali rôzne možné príčiny momentálnej situácie tej mladej ženy. Až po chvíli, keď už bola preč, som si uvedomila, že by som jej mala ponúknuť pomoc. Bola ďaleko, ale otočila sa a išla naspäť. Keď ma míňala, tak som sa jej opýtala, či jej môžem nejako pomôcť, či nechce aspoň nejaké tričko. Ona poďakovala a odmietla. Zrýchlila krok a opäť sa mi stratila s dohľadu. Stále trochu mimo som si odomkla vchod. Cítila som tú bolesť, smútok a hanbu. A napadlo mi, že pre toto potrebujeme anjelov. Aby nás podržali vo chvíľach, keď to sami nedokážeme.

Vyšla som po schodoch domov a rozmýšľala som, prečo sme si my ľudia prestali vážiť jeden druhého, prečo sme si prestali vážiť seba samých a prečo sa správame, akoby sme na svete boli sami. Prečo nevidíme, že žiadna situácia nie je taka zlá, ako sa na prvý pohľad zdá a ešte si ju sami zhoršujeme?

Ak by si táto mladá žena vážila seba samu, tak by sa možno neocitla v danej situácii. Pripúšťam, že netuším, čo sa jej stalo, ale ak by sa človek, ktorý ju rozplakal, nesprával ako chrapúň, tak ona by sa neocitla skoro nahá na ulici 8. marca – v Medzinárodný deň žien. Musela byť zúfalá, a preto konala zúfalo.

Myslím, že práve preto potrebujeme anjelov. Potrebujeme ich vyrábať, predávať, kupovať a veriť v nich, pretože sme prestali sami konať dobro, prestali sme veriť v seba, prestali sme pracovať na sebe. Obchodujeme so svojimi dušami. Obchodujeme s anjelmi. Obchodujeme s tým, čo predstavujú. Obchodujeme s láskou.

Bojíme sa, že sme na svete sami a trpíme nedostatkom lásky. Zabudli sme, že my sami sme anjeli s jedným krídlom, a keď chceme lietať, musíme sa chytiť za ruky. Pričom si musíme veriť navzájom, aby sme nespadli.

Bojíme sa, že nenájdeme lásku a ostaneme sami. Nechceme vidieť, že sme to my, kto musí naplniť naše srdcia láskou a dôverou. Neveríme, že v každom z nás je aspoň kúsok dobra. Túžime po anjeloch, pretože túžime, aby tu bol niekto, kto nás nikdy neopustí, bude na nás stale myslieť, podá nám pomocnú ruku, zachytí nás, keď padáme a objíme nás, keď nám je smutno. Potrebujeme anjelov, aby nám dávali to, čo si nevieme dať sami navzájom – lásku, dôveru a dobro. Viera v anjelov je možno prvým krokom a druhým bude, že sa budeme my k sebe navzájom správať ako anjeli. Prestaňme kupovať sošky a knihy, prenášať zodpovednosť za svoje životy na anjelov, a začnime sa správať k sebe samým a k sebe navzájom s láskou a dobrom. Pomôžme sami sebe a pocítime, že nie sme na svete sami, že sa nemáme čoho báť, že nemáme kam spadnúť. Nemôžeme a nemusíme zachrániť celý svet ale môžeme zachrániť každý sám seba. A aj anjeli, ak sú, tak sa potešia a pomôžu nám.