Krehké sny

„Dôvod: rozdielnosť pováh. Ako keby všetci zaujímaví ľudia na svete rozmýšľali navlas rovnako a mali veľa spoločného. Samozrejme, bola to lož: zaľúbila sa do iného.

Vášeň: Kto na svete môže povedať, že po piatich rokoch manželstva nepozrel inam a nezatúžil po inej spoločnosti? Kto môže povedať, že aspoň raz v živote nepodviedol, aj keď len v predstavách? A koľko žien a mužov preto odišlo z domu. Zistili, že vášeň je pominuteľná a vrátili sa ku skutočným partnerom? Trošku zrelosti a na všetko sa zabudne. Je to celkom normálne a prijateľné, patrí to k ľudskej biológii.“ (P. Coelho: Víťaz je sám)

Tieto slová jej prenikli do srdca, keď čítala knihu. Prenikli jej hlboko do duše. Týkajú sa aj jej? Už dlho rozmýšľa nad rozvodom. Dôvod? Rozdielnosť pováh. Nechápe ju, kritizuje ju, neverí jej… Prečo sa má stále snažiť a dokazovať mu, že jej môže veriť, keď on jej aj tak neverí. Už rozmýšľa, že to spraví schválne – veď keď ju za takú má, tak nech taká je. Nevládze a teraz stretla niekoho, kto jej rozumie. Niekoho, kto ju priťahuje. Má ho plnú hlavu. Čo bolo skôr? Nedôvera alebo nevera? Nedôvera, kvôli nevere alebo nevera, kvôli nedôvere, ktorá pretrváva aj keď sa všemožne snaží? Má všetko nechať tak a vydržať s mužom, ktorého si zvolila za manžela? Má len tak zatnúť zuby a prestať riešiť svoje pocity? Veď pre rodinu sa treba obetovať…

Stále rozmýšľa nad tým, ako to vlastne je. Bola najskôr zúfalá? Bola tak nešťastná, že napokon sa jeho slová naplnili?  Bol to on, kto ju svojim správaním vohnal do náručia druhého? Alebo je chyba v nej? Čo bolo skôr? A dokáže ho vôbec opustiť? Nemôže žiť s ním a nedokáže si predstaviť život bez neho. Čia je to chyba? Nie, nemôže uveriť tomu, že by to bolo bežné, že sa to stáva… že je to v ľudskej biológii.

Jeden deň, keď si spomenie na všetku tú bolesť, ktorú si navzájom spôsobujú, vie, že chce koniec. Chce vedieť opustiť to, čo jej spôsobuje túto bolesť. No na druhý deň, keď hľadí do jeho modrých očí, nemá silu ho odmietnuť. Spomenie si na všetko to dobré a pekné, čo spolu zažili a čo spolu vybudovali.

Aký má dôvod na rozvod? Pred rokom, keď prekonali jednu z vážnejších manželských kríz, myslela si, že všetko už bude fajn. Myslela si, že všetky ďalšie problémy, ktoré prinesie život budú už len ako rozbúrené vlny na mori, ale oni to spolu ustoja. A predsa. Má pocit, že sú si tak vzdialení, nechápu sa, prestali pracovať na vlastnom vzťahu. Keď sú spolu doma a deti si nevyžadujú ich pozornosť, každý z nich sa radšej venuje „svojim veciam“.

Keď mu povie, prečo sa chce rozviesť, neverí jej. Neverí jej vysvetľovaniam o rozdielnosti pováh, nerozumie čo chce povedať tým, že ju nechápe, že sa spolu nerozprávajú, že jej chýba spriaznenosť… pre neho to sú nezmysly. Nestačí jej, že chodí každý deň domov z práce načas? Nie je snáď dostatočným dôkazom lásky to, že nepije, nebije ju a nosí domov výplatu? Čo viac od neho chce? Nechápe. Nie, to nemôže byť tak. Za tým určite niečo – niekto je. Nie je možné, aby láska úplne zmizla. Veď on je spokojný. Príde domov a tam je upratané, navarené, deti sú v poriadku. O všetko je postarané. On urobí všetko, o čo ho požiada. Nie, ona si neváži čo pre ňu robí. To ona nechápe jeho. Že keď príde domov, chce si najskôr oddýchnuť. To ju stále bolí hlava a s ním sa už nesmeje. Venuje sa viac deťom než jemu. Hocičo iné by bolo pre neho pochopiteľnejšie a zrozumiteľnejšie. A všetko čím jej ublížil, predsa urobil preto lebo cítil, že ho ona odmieta. To ona. Ona ho nechce. Ona.

Jej pohľad na vec? Vzdialili sa jeden druhému. Nepestujú svoj vzťah. Keď prídu domov, každý sa stará o to svoje a čas trávia vedľa seba. Každý vo svojom myšlienkovom svete. Keď mu niečo povie a chce sa podeliť o svoje myšlienky, tak im nerozumie. Vysmeje ju. Stále od nej niekto niečo chce. Má pocit, že je sama aj keď má okolo seba celú rodinu. Cíti sa osamelá. Áno, stretla zaujímavého človeka, s ktorým sa môže porozprávať o čomkoľvek ale to nie je jej muž. Nie je to jej láska, ktorú si pamätá z pred rokov. Nevidí jej muž, že svojou kritikou a nezáujmom o jej duševný svet ju odháňa od seba? Ak sa zaľúbi do niekoho iného, tak to bude jeho vina… Necíti sa šťastná a spokojná, prečo má ostať v takom vzťahu. Toľko si o tom čítala (Áno čítanie, to je ďalšia vec, z ktorej sa posmieva – ona a knihy. Vraj neurobí žiadne rozhodnutie bez toho,  aby si o tom nenaštudovala „kilo“ kníh.)  Prečo to muselo dôjsť až sem? Ako to zmeniť? Chce sa rozísť, kým to nezájde ďalej. Kým to nebude horšie. Nechce už, aby sa to všetko opakovalo… No on to nechápe, neverí jej. Nenávidí ju. A ona sa len pokúša žiť tento svoj život najlepšie ako vie.

Kde je pravda? Jeho pravda, jej pravda, spoločná pravda. Asi bude niekde uprostred. Nie je ľahké nepodľahnúť nástrahám stereotypu. Podľa štatistického úradu SR v roku 2010 bolo uzavretých 25 415 manželstiev. Rozviedlo sa 12 015 manželských dvojíc. Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 47 rozvodov. Hlavné príčiny rozvratu manželstiev sú rozdielnosť pováh, názorov a záujmov.

Rozdielnosť pováh je nový fenomén, ktorým pomenúvame to, že už nechceme ostať v manželstve, napriek tomu, že ho neohrozili podľa iných závažnejšie dôvody ako alkohol, drogy, agresivita partnera, nevera alebo iné závislosti. Pritom si uvedomujeme, že na to, aby sa dvaja ľudia priťahovali, nemôžu byť úplne rovnakí. Musia byť medzi nimi aj rozdiely, vďaka ktorým sa navzájom dopĺňajú, podporujú a učia jeden od druhého.

Nikto  kto vstupuje do manželstva, nevstupuje doň s tým, že sa bude rozvádzať ale stáva sa to. Vie, že láska nevydrží naveky, ale verí, že aj napriek tomu si bude so svojim partnerom rozumieť a budú spolu žiť. Vie, že prídu problémy, ale verí, že ich budú vedieť spolu prekonať. Verí, že KULT – komunikácia, úcta, láskavosť a trpezlivosť budú stačiť. Napriek tomu sa to stáva. Cítia sa ako ona a on.

Dnes si ona myslí, že možno si nevybrala správneho partnera ale je mu vďačná za to, čo všetko s ním zažila a čo vďaka nemu pocítila. Vďaka nemu a ich láske, ktorú asi definitívne zabili, má 2 krásne deti, kvôli ktorým chce žiť. Nemôže si vyčítať, že keby k tomu pristupovala viac rozumom, tak by sa za neho nikdy nevydala… sú z úplne rozličných rodín, majú rozdielny pohľad na svet, peniaze znamenajú pre každého niečo iné. Chcú síce spoločný cieľ – spokojnú rodinu – ale inou cestou. Nie nehnevá sa na neho. Srdcu sa nedá rozkázať. Nemohla mu rozkázať, keď sa do neho zaľúbila a chcela byť s ním šťastná. No nemôže mu rozkázať ani teraz, keď už je prázdne kvôli chybám, ktoré spravili.

Rozhodla sa zvoliť si cestu, ktorá je ťažšia, s nejasným cieľom ale v súlade s jej hodnotami. Rozhodla sa žiť podľa pravdy a radšej sama ako klamať deťom o vzťahu dvoch ľudí, ktorí si ubližujú.

On to možno nepochopí hneď, ale ona verí, že keď pominie všetok hnev a nenávisť, tak to pochopí. Ona už vidí záblesk svetla, ktoré silnie. Dáva jej možno za pravdu. Všetko ukáže čas.

P.S.: Je to krásne, keď vidíme rodiny, ktoré prekonali spolu problémy. A tie ich stmelili a oni sú stále spolu, ale rodina to nie sú len ekonomicko-sociálno-právne vzťahy. Rodina je o tom, ako sa k sebe navzájom správame, a možno nastal čas, aby spoločnosť prijala všetky rodiny. Pretože rodiny môžu byť rôzne a sú o tom, ako sa jeden k druhému správame.