Každý z nás začal svoju púť tým, že sa narodil do svojej rodiny. A potom sa začal učiť mnoho vecí. No hlavne, by sa mal naučiť rozlišovať podstatné od nepodstatného, dôležité od nedôležitého, dobré od zlého. A dôležitá je rodina. Nie práca. Podstatná je rodina. Práca sa o nás nepostará, keď ochorieme alebo zostárneme. Práca si nezapamätá, akí sme boli. […]

„Dôvod: rozdielnosť pováh. Ako keby všetci zaujímaví ľudia na svete rozmýšľali navlas rovnako a mali veľa spoločného. Samozrejme, bola to lož: zaľúbila sa do iného. Vášeň: Kto na svete môže povedať, že po piatich rokoch manželstva nepozrel inam a nezatúžil po inej spoločnosti? Kto môže povedať, že aspoň raz v živote nepodviedol, aj keď len v predstavách? […]

Včera som videla zlomeného človeka. Videla som zlomeného muža, ktorý má pocit, že už nemá prečo žiť. Že nemá pre koho žiť. Prišiel až sem – a teraz, keď mal byť so svojou ženou a mali si spoločne vychutnávať jeseň života – je sám. Je osamelý. Je opustený. Je zlomený. Teraz, po všetkých tých rokoch má pocit, že všetko, čo robil, stratilo zmysel. […]