to isté mesto, ďalší deň, rok 2011 Dnes som bola na prechádzke so svojim kokršpanielom. (Inak je to veľmi výnimočný pes – taký môj najdúšik ale o tom, niekedy inokedy…) Cestou sa mi stala príhoda, ktorá ma prinútila zastaviť sa na chvíľu a zamyslieť sa. Uvedomila som si, že skutočne a prečo môžem pôsobiť na ľudí arogantne alebo namyslene. Bez toho, aby […]

Mesto, deň, rok 2011 Pred pár dňami som si zrušila účet na Facebooku, keď som si uvedomila, že na svoju nástenku nemôžem dať úplne všetko. Nemôžem na ňu dať svoje srdce. Nemôžem na ňu prišpendlíkovať svoju dušu ako motýľa. Pretože to „vidia“ všetci. A pre niektorých to je smiešne. Ja som síce vyjadrila len svoje pocity, o ktoré som sa chcela podeliť. […]

Teraz už viem, prečo kráčam po tejto krásnej Zemi. Teraz už viem, čo je zmyslom života. Že zmysel života sa mení podľa toho, čo považujeme v danom období života za jeho zmysel a najdôležitejšie. Teraz už viem, že prvú polovicu života som sa učila žiť podľa tejto spoločnosti, aby som tú druhú prežila bojom proti všetkým získaným predsudkom a tým, že sa stanem […]

„Spoznáte skrytú ríšu, miesto, kde každá duša dlie. A trasa tejto cesty je zahalená v smrtnej hmle. Cez bezčasový priechod vedie tam svetlo, ktoré tancuje, z vedomých zmyslov vytratené, zreteľné počas tranzu je.“ M.N. Táto knižočka si ma sama našla, keď som bola naposledy v knižnici. Doslova svietila medzi ostatnými v polici. Keď som si prečítala na zadnej […]

Zlatko, bude to len krátko. Zlatko, si pre mňa návykový a chcem Ťa stále viac a viac. Keď zatvorím oči, stojím stále tam. Stojím vedľa Teba a moja duša sa ponára do Teba. Zlatko, páčia sa mi Tvoje… túžim po nich stále viac a viac. Keď privriem oči, cítim Tvoju vôňu a počujem Tvoj hlas. Povieš krátko moje meno a mne je fajn. Zlatko, si návykový. Zlatko, chcem […]

„Dôvod: rozdielnosť pováh. Ako keby všetci zaujímaví ľudia na svete rozmýšľali navlas rovnako a mali veľa spoločného. Samozrejme, bola to lož: zaľúbila sa do iného. Vášeň: Kto na svete môže povedať, že po piatich rokoch manželstva nepozrel inam a nezatúžil po inej spoločnosti? Kto môže povedať, že aspoň raz v živote nepodviedol, aj keď len v predstavách? […]

Sedím na balkóne, počúvam bambusovú zvonkohru, ako sa hrá s vetrom. Opodiaľ šumia listy stromov a ku mne sa skláňa otvárajúci sa červený puk čínskej ruže. Von je už týždeň 30 stupňov. Vôbec nepršalo a zem je suchá. Každému priemernému človeku, či je to muž, žena alebo dieťa, sa chce spať. Aj mne sa zatvárajú oči. Počúvam túto pomalú uspávajúcu melódiu […]

Sedím tu a predo mnou na vankúši leží zošit. Je otvorený. Stránky sú nepopísané. Čaká, čo doň napíšem. Ja sedím tu na našom gauči, ktorý je už ošúchaný a fľakatý od dennodenného odolávania útokom mojich detí. Áno, sedím na gauči a rozmýšľam, ako mám začať písať. Bolí ma hlava. Ide mi prasknúť od množstva myšlienok, ktoré ma zamestnávajú od […]